Prevencia ZŠ

• • • Kde môžem dostať pomoc
    • Anonymná schránka dôvery
    • Šikana
    • Kyberšikana

• • • • Šikana

      • Je akékoľvek správanie žiaka alebo žiakov, ktorých zámerom je ublíženie inému žiakovi alebo žiakom, prípadne ich ohrozenie alebo zastrašovanie. Ide o cielené a opakované použitie násilia k takému žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z najrôznejších dôvodov nevedia alebo nemôžu brániť.

        Znaky šikanovania:

        1. Úmysel bezprostredne smerujúci k fyzickému alebo psychickému ublíženiu druhému,
        2. agresia jedného žiaka alebo skupiny žiakov,
        3. opakované útoky,
        4. nevyrovnaný pomer síl medzi agresorom a obeťou.

        Prejavy šikanovania:

        • Priame – Nepriame
        • Fyzické – Psychické
        • Aktívne – Pasívne

        Kombináciou týchto troch dimenzii vzniká až 8 druhov šikanovania (príklady)

        1. Fyzické aktívne,  priame – bitky, škrabance, kopance, úder,  a pod.
        2. Fyzické aktívne nepriame – niekoho pošlem aby ho zbil, nepriame.
        3. Fyzické pasívne priame  – fyzické bránenie, aby si sadol, vstal.
        4. Fyzické pasívne nepriame – agresor nedovolí ísť na toaletu, odmietnutie splnenia potreby.
        5. Psychické aktívne priame  - verbálne útoky, nadávky, urážky... a pod.
        6. Psychické aktívne nepriame - rozširovanie nepravdivých informácii, ohováranie, klamstvá, rôzne symboly, kresby na zosmiešnenie, neslušné gestá a ignorácia.
        7. Psychické pasívne priame – ignorácia, neodpovedanie na pozdrav, alebo otázky a pod.
        8. Psychické pasívne nepriame – spolužiaci sa obete nezastanú.

        Nepriame prejavy šikanovania:

        1. šikanovaný žiak nechce chodiť do školy,
        2. chodí poza školu, domov prichádza neskoro,
        3. nemá priateľov,
        4. cez prestávky sa zdržiava v blízkosti učiteľov,
        5. znižuje sa mu koncentrácia a výkon na vyučovaní,
        6. má zničené osobné veci a školské pomôcky,
        7. opakovane sa mu „ strácajú“ veci a peniaze,
        8. prejavuje sa apaticky, nezúčastnene, smutne a bez nálady,
        1. má problémy s verbálnym prejavom, napr. kokce,
        10. je konfliktný a náladový, tajnostkársky,
        11. má modriny, škrabance a tržné rany,
        50. odmieta povedať, čo sa mu stalo,
        1000. uvádza nepravdepodobné vysvetlenie svojho správania.

        Kto býva najčastejšie šikanovaný:

        1. deti citlivé, tiché, utiahnuté, nepriebojné, slabšie, pomalšie,
        2. deti, ktoré sa niečím odlišujú od ostatných – farbou pleti, názormi, vierou, rečou, nejakou   telesnou odlišnosťou (menšie, tučnejšie, krívajúce, s okuliarmi, chorľavé,...),
        3. deti, ktoré sa dobre učia, ochotne pomáhajú, sú usilovné a svedomité.

        Vyvarovanie sa chýb pri riešení šikanovania - čo robia pedagógovia a rodičia nesprávne:

        1. vyšetrujú obeť spoločne s agresorom,
        2. nedokážu odlíšiť nepravdivé tvrdenia falošných svedkov, ktorých ovplyvnil agresor,
        3. neberú ohľad na traumu a pocity viny obete, často robia bezprostrednú konfrontáciu,
        4. neberú do úvahy, že medzi obeťou a agresorom často vzniká závislosť, až identifikácia
           obete s agresorom,
        5. neuvedomujú si, že šikanovaním môže byť nakazená celá trieda (škola).

        TIETO CHYBY MÔŽU SPÔSOBIŤ AŽ TAKÝ OMYL, ŽE OBEŤ JE VYHLÁSENÁ ZA AGRESORA.

        Postup pri riešení šikanovania:

        1. zaistenie ochrany obetiam,
        2. rozhovor so žiakmi, ktorí na šikanovanie upozornili, rozhovor s obeťou a agresormi (eliminovanie zakomponovania celej triedy resp. veľa žiakov do problému z dôvodu zabránenia šírenia sa po celej škole ). Výpovede si zapísať, zosumarizovať informácie a dôkazy.
        3. nájdenie vhodných svedkov,
        4. nikdy nekonfrontovať obeť s agresorom! (nikdy nekonfrontovať šikanovaného s agresorom a dôsledne chrániť obeť),
        5. zabránenie agresorom krivo vypovedať, izolovanie, neumožnenie dohody na spoločnej výpovedi, (zabezpečiť individuálny rozhovor s agresorom a využiť pri tejto komunikácii získané dôkazy, ale bez toho, aby prezradil ich zdroj,
        6. kontaktovanie zákonných zástupcov – škola predvolá rodičov obete i agresorov na pohovor s riaditeľkou školy v prítomnosti výchovného poradcu, alebo koordinátora prevencie, zo stretnutia sa vyhotoví zápis,
        7. škola sa individuálne porozpráva s rodičmi agresora, pokúsi sa ich získať pre spoluprácu a nájdenie spoločného riešenia, vhodnou formou upozorniť ich vhodnou formou  na šikanovanie z legislatívneho hľadiska (trestný čin týrania, ublíženia na zdraví, vydierania, útlaku...),
        8. kontaktovanie CPP alebo diagnostického centra,
        1. poskytnutie podpory obeti,
        10. udelenie agresorovi opatrenia vo výchove podľa závažnosti konkrétneho prípadu,
        11. preloženie žiaka do inej triedy (ak je to možné),
        50. nahlásenie prípadu ÚPSVaR, odd. SPODaSK a polícii.

        Prevencia a riešenie šikanovania:

        1. vytvoriť pozitívnu klímu v škole,
        2. navodiť úzku spoluprácu medzi školou a rodinou,
        3. problém šikanovania riešiť vnútorným poriadkom školy,
        4. zvýšiť dozor pedagogických zamestnancov,
        5. oboznámiť učiteľov so systémom školy pri šikanovaní,
        6. informovať učiteľov o postupe pri podozrení šikanovania,
        7. realizovať vzdelávanie v oblasti prevencie šikanovania,
        8. spolupracovať s odborníkmi centra vých. a psychologickej prevencie a pedag.- psych. poradňou (CVPP a PPP)
        1. v pracovnom poriadku vymedziť oznamovaciu povinnosť, pre pedagogických i nepedagogických zamestnancov,
        10. zamestnanec neplnením tejto povinnosti sa vystavuje riziku trestného postihu/ neprekazenia trestného činu,
        11. predbežné zmapovanie situácie o možnom výskyte šikanovania na škole prostredníctvom anonymného dotazníka alebo inými formami,
        50. vyhlásenie týždňa boja proti šikanovaniu, v rámci ktorého sa môžu zorganizovať rôzne akcie.

        Rady pre žiaka - svedka šikanovania:

        1. informuj učiteľa, ktorému dôveruješ,
        2. vyhľadaj pomoc výchovného poradcu,
        3. porozprávaj sa s kamarátom, ktorý je obeťou,
        4. podpor jeho sebavedomie, ponúkni pomoc,
        5. pokús sa nenápadne zistiť podrobnosti šikanovania,
        6. taktne informuj rodičov kamaráta - obete,
        7. nezabúdaj, že chceš pomôcť kamarátovi a nie sa pomstiť násilníkom, reaguj primerane